ĎAKUJEM :-)

Chcem sa všetkým poďakovať za priazeň a zároveň ospravedlniť, že už dlhší čas na blog neprispievam. Som však pracovne a rodinne tak vyťažená, že nemám priestor na venovanie sa svojmu blogu tak, ako by si to vyžadoval.
Ak mi to však čas dovolí, pokúsim sa to v dohľadnej dobe dohnať...
Zatiaľ aspoň ďakujem všetkým návštevníkom môjho blogu a prosím, zostaňte mi verní aj naďalej :-)

KRÁSNY DNÍK!

HAPPY NEW YEAR 2012

Keď sú obyčajné dni neobyčajné...

Dnešok som si vychutnala - samozrejme, že víkend sa neobíde bez bežných povinností, ale dnes som si naordinovala aj oddych a pre tento účel som sa už ráno náležite vybavila - kúpila som si časopis, aké zvyčajne v obchode len prelistujem, teraz som skonštatovala, že som bola celý týždeň dobrá a poslušná a preto si zaslúžim niečo pre radosť - radosť sa vskutku dostavila. Najmä popoludní, keď som sa pri káve pustila do štúdia obsahu - toľko nádhery pohromade som už dávno nevidela. Kto má rád všetko staré, renovované a jednoducho "nemoderné", ten ma iste pochopí:

Potom po asi 3- hodinových pretekoch v žehlení (to už je v podstate maratón, že?) som pripravila ešte naše domáce SUSHI, ako skvelú bodku za vydareným dňom. Síce sushi bolo ochudobnené o lososa, ktorého stav a požívateľnosť sa po vybalení nepozdával, tak som ho neriskla (občas pri kúpe potravín kupujeme v podstate mačku vo vreci, ako sa mi už neraz stalo), ale moja improvizácia všetko napravila a sushi nás naozaj v pozitívnom duchu "zabilo".

VŠETKO DOBRÉ SA RAZ KONČÍ...

Tak sa môj krásny a hlavne pohodový víkend chýli ku koncu... Tieto voľné dni naša rodinka naozaj venovala oddychu a načerpaniu síl do ďalších dní. 
Neodolali sme však dobrému jedlu - aj keď sme netrávili v kuchyni až tak veľa času ako zvyčajne - mali sme Garfield-menu, ako to môj drobec volá, keďže lasagne sú obľúbeným jedlom tohto kocúra (a aj tomu tak trochu verím, keďže naša Sára sa nechcela od rúry ani pohnúť - žiaľ, bez šance na úspech, pred pár dňami ju trápilo bruško, teda experimenty teraz neskúšam...).
Nasledovné dva víkendy budú náročné - Minko bude mať už o pár dní narodeniny a okolnosti zariadili, že rodina príde s nami oslavovať na dvakrát - to znamená 2 víkendy plné domácich prác a najmä chystania pohostenia. Teším sa však, že budeme znova všetci spolu!

Popoludní som našla Sáru vtesnanú na radiátore a keďže sa mi to zdalo veľmi nepohodlné, urobila som jej provizórne "ležovisko", kde sa mohla vyhrievať - a vyhrieva sa aj teraz :o))
Netušila som, aké sú mačky odlišné od psov - nášmu Bertovi by bolo na takom mieste príliš teplo a mačka ho priam vyhľadáva. 

SÁRA SI NAOZAJ VEDELA VYBRAŤ DOMOV :-)))

Človek mieni a zdravie mení....

Celý týždeň som plánovala a premýšľala, čo všetko cez víkend stihnem a vytvorím, ale ako to už býva, nakoniec všetko dopadne inak, len nie tak, ako by človek chcel...
Celý týždeň sa na nás obloha mračila a často i poplakala a tak si moje zdravíčko povedalo, že sa pridá a u koncu týždňa ma normálne zradilo - moje vlastné zdravie - toto sa nerobí!!!

No čo už, snažila som sa s tým popasovať a dnes, keď už je víťazstvo skoro moje, sa mi zachcelo si trochu spríjemniť pár riadkami na svojom blogu.
Plány počkajú (medzitým sa ich nakopilo zase o niečo viac - telo síce nevládalo, ale fantázia veselo pracovala ďalej) a aspoň som si našla čas na pár obľúbených filmov - vďaka za DVD a Jane Austenovú!


Pri tom všetkom som si uvedomila, ako nešťastní musia byť ľudia, ktorí v takýchto chvíľach telesnej slabosti nemajú pri sebe blízkych, ktorí by sa o nich postarali alebo aspoň im boli nablízku...
V podstate som bohatý človek - mám krásnu rodinu a blízkych až-až, keďže mi aj moje zvieracie dušičky chceli pomôcť:

PRAJEM VŠETKÝM (AKTUÁLNE) VEĽA ZDRAVIAM, OSTATNÉ PRÍDE AJ SAMO...

Aj u nás sa "zvianocieva"...

Vianoce sú naozaj jediným sviatkom roka, ktorým naozaj žijem. Veľkú noc väčšinou pretrpím a zvyčajne ju trávime v Tatrách, ale Vianoce sú pre mňa symbolom rodinnej pohody a vždy sa na ne nesmierne teším. Väčšinou prípravu zvládam v rámci možností - t.z. nemám pár mesiacov vopred nakúpené darčeky, ani nestíham vyluxovať byt, keďže v závere roka máme v práci vždy nápor, ale o to viac si viem vychutnať vianočné pečenie, do ktorého už aktívne zapájam aj svojho drobca, výzdobu nášho bytíku a svetlo sviečok....


Dnes som pokračovala vo svojich predvianočných náladách a urobila som si radosť pár drobnosťami, na ktoré som potulkami mestom natrafila - a pýtali sa ku nám domov :-)

Mám za sebou krásny zasnežený deň, kedy som sa konečne mohla venovať aj svojmu tvoreniu (výsledok ukážem niekedy nabudúce) a konečne aj pridať nejaký príspevok na svoj blog, ktorý žiaľ v poslednom čase zanedbávam.
Ale keď si mám vybrať, či sedieť pri PC alebo sa rehotať s mojím "dedičom impéria", voľba je jasná!


Všetkým dobrým dušičkám, ktoré mi tu nechávajú zopár lichotivých slov, aj keď málokedy si nájdem čas ich láskavosť oplatiť, chcem poďakovať a popriať pohodové chvíle pri predvianočných prípravách. A nezabudnúť si ten čas užiť, Vašej rodine a najmä deťúrencom bude jedno, či sú okná umyté alebo nie, hlavne, ak mama strávi čo najviac času s nimi (a nie "zložená od únavy" pod vianočným stromčekom :-))))


A tak ako na jar vždy príde moment, kedy ju zrazu zacítim vo vzduchu, tak Vianoce u mňa "štartujú" momentom, kedy v rádiu začujem môj obľúbený vianočný song - jednoducho som tak "naprogramovaná":





Už teraz sa teším, keď ten moment príde - a on sa blíži :-))


Prajem krásne biele dni až do Vianoc!

AKO SI NÁS SÁRA NAŠLA...

Už je to 2 týždne, čo som v jedno piatkové popoludnie v blízkosti spoločnosti, kde pracujem, zbadala v tráve pri vchode uzimené, vyhladované a vystrašené mačiatko, ktoré sa svojím hlasným krikom dožadovalo niečej pomoci.
Asi za to môže moja povaha, vďaka ktorej som celé detstvo domov na všeobecnú radosť svojich rodičov "vláčila" osamelé zvieratstvo všetkých druhov, nedokázala som tam to mača nechať napospas mrazivému víkendu a osudu.
Prežili sme cestu domov, aj to, že sa môj muž so mnou pol dňa nerozprával :-), najhoršia však bola návšteva zverolekára, ktorý jej našiel choroby od výmyslu sveta. Najhoršie na tom boli ušká, ktoré boli hrozne zapálené a lekár potvrdil, že do druhého dňa by pravdepodobne mačiatko neprežilo.

Nasledovalo niekoľko dní intenzívnej starostlivosti a to nielen zdravotnej, ale aj upratovacej, kým sa bruško spamätalo, najviac som sa však obávala, ako mačiatko v našom byte prijme náš 8-ročný psík Bert, ktorý bol dovtedy jediným zvieracím pánom v domácnosti.
Aj keď pôvodný plán bol dočasne prichýliť malého najdúcha a skúsiť mu nájsť nový domov, nakoniec sme sa rozhodli si ho ponechať.
Tak máme novú mačku - našu Sáru.
Za tie 2 týždne sa uzdravila, zmocnela a je z nej nádherná mačka:

A ako to zvládol Bert? Prekvapil a ma mačku prijal, občas na ňu síce vrčí, keď ho otravuje práve vo chvíli, keď si chce zdriemnuť, inokedy s ňou zase šantí po celom byte. Máme doma jednoducho vďaka našej Sáre veselo :-)))

OCENENIE

Som šťastná, pretože som dostala 3-násobné ocenenie môjho blogu - teší ma to o to viac, že blog som so založila len tak pre vlastnú potrebu a potešenie - chcela som mať také virtuálne miestečko pre moje výtvory, radosti a sem-tam nejaké myšlienky a ono to postupne prerastá do niečoho väčšieho, čo sa páči aj niekomu inému okrem mňa ...


Týmto sa chcem poďakovať 3 dušičkám, ktoré ku mne nakukli a ktoré môj blog nenechal ľahostajnými:
Sabrina: http://domovjetamkdesipovesisklobouk.blogspot.com
Eliška: http://greengate-shop.blogspot.com
a Petra: http://deccorhome.blogspot.com

Keďže nie som "skúsená" bloggerka, naštudovala som si aj pravidlá pre udelenie ocenenia - tu sú:

1. Poďakovať osobe, ktorá Vám ocenenie venovala
2. Umiestniť logo na svojich stránkach
3. Dať odkaz na osobu, ktorá Vám toto ocenenie venovala
4. Napísať o sebe 7 vecí, ktoré môžu by zaujímavé pre ostatných
5. Nominovať 7 kreatívnych blogov
6. Dať odkazy na Vami nominované blogy
7. Napísať na Vami nominované blogy, ktoré prezradí Vaše menovanie

Je pre mňa veľmi ťažké posúdiť, čo by mohlo byť o mne pre ostatných zaujímavé, ale risknem to:

• mám rada svoj domov, ktorý je pre mňa v znamení raka naozaj útočiskom a rada ho stále mením a skrášľujem, na čo môj manžel reaguje už notoricky známou poznámkou - kam to dáme? Preto sme tento rok začali stavať domček :-))
• mám rada víkendy, kedy sme pohromade celá rodina a nemusíme myslieť na prácu a mnohé bežné povinnosti
• milujem knihy, aj keď mám na ne menej času, než za puberty - ale chvíľku na dobrú klasickú detektívku alebo Jane Austenovú si vždy nájdem
• páči sa mi v Anglicku, vyhovuje mi kultúrou i atmosférou a plánujem tam do roka-dvoch vziať na výlet aj svoju rodinu
• v šiestich rokoch som dostala svojho prvého psa a odvtedy mám nejakého psíka stále - ten súčasný je so mnou už 8. rok a je to moje "prvé dieťa"
• môj život dostal ten správny zmysel narodením môjho jediného dieťatka synčeka - dovtedy sa mi veľa vecí zdalo dôležitých, ale až potom som pochopila, že skutočne dôležité veci sú niekde medzi nebom a zemou ... a 2 milujúcimi srdiečkami
• som závislá od počasia - milujem slnko, dobíja ma energiou, naopak mraky mi ju odoberajú - ale zato zbožňujem ten pocit, keď som doma v teple a dážď bubnuje na podobločnicu...vtedy sa mi najlepšie spí...

Ocenenie by som chcela posunúť ďalej žienkam, ktoré mi prirástli k srdcu - nie je ich 7, toľko blogov "zbehnutých" nemám, ale tieto podľa mňa stoja za to, lebo ich tvoria dámy s veľkým srdiečkom:

http://janka20.blogspot.com/

http://pokladymojejduse.blogspot.com/

http://ewulina-inthisriver.blogspot.com/

V JEDNO "DUNIVÉ" RÁNO...

V noci sa u nás spustila búrka, akú si už dávno nik nepamätá. Príroda sa ozaj vybesnila, ako by sa chcela za niečo pomstiť, sústavný lejak bol stále sprevádzaný bleskami a dunením hromu...ráno po prebudení do temného dňa sa zdalo, že to búrka vzdala, ale opak bol pravdou - zúrila ešte celé doobedie a temnota rozčesávaná vytrvalými bleskami na nálade nepridávala...

Na spríjemnenie nedele som pripravila LEVANDUĽOVÉ PUSINKY, veď cukor pomáha zlepšiť náladu.
Receptík je jednoduchý - 2 bielky vyšľahať do tuha, postupne pridať 100 g práškového cukru a ešte potravinársku farbu (modrá s červenou urobia krásnu levanduľovú) + 1/2 čajovej lyžičky levanduľových kvietkov, ktoré som rozdrvila v mažiariku. Potom sa cca 2 hodiny sušia v rúre na nízkej teplote.
A výsledok je takýto:

Viac sa mi síce piecť nechcelo, ale som rada, že po "ťažkom pôrode" som konečne dokončila svoju prvú (a zatiaľ aj poslednú) muffinku, aby som mala niečo trvácne a chutné do môjho obľúbeného minipoklopíku:

PRAJEM VŠETKÝM KRÁSNY A PODĽA MOŽNOSTÍ AJ SUCHÝ DNÍK :o)))))))