NOVINKY....

Kiež by dni mali aspoň 25 hodín.... toľko práce, toľko úsilia a taký dobrý pocit, keď sa človek obzrie a to všetko za sebou vidí...
Reč je o našom novom bývaní, ktoré si pomaly, ale isto dokončujeme. Všetky ostatné aktivity idú viacmenej bokom (neviem si ani nájsť čas kuknúť na svoj blog a najmä sa poďakovať všetkým, ktorí mi nechávajú krásne odkazy) - verte však, že to stojí za to!
Náš domček sa postupne mení na nové miesto pre život a síce ešte nie je obývateľný, ale pevne veríme, že v rámci skromnejších pomerov a bojových podmienok už čoskoro bude :-))
A aby som len neplytvala slovami, lebo lepšie je vidieť, ako o to čítať (že?), tak vkladám aspoň zopár fotiek z nášho zatiaľ-polotovaru:

KRÁSNY DNÍK A VEĽA SVETLA DO VAŠICH DOMOVOV!

Nové drobnosti - do nového domova

Keďže sa už neviem dočkať sťahovania do nového domova (to si musím ešte zo 2 mesiace počkať), zatiaľ aspoň postupne kompletujem nevyhnutné drobnosti, ktoré teraz síce zatiaľ skladujem (miesta je v súčasnom 2-izbovom byte naozaj stále menej), no už čoskoro dostanú významné miesta v novom bydlisku.
Teším sa na zútulňovanie :-))

BUSY, ale späť

Asi som ešte nemala takú dlhú odmlku na svojom blogu, ale všetko má svoje príčiny. Sú obdobia, kedy čiastočne dochádza dych aj inšpirácia a zároveň sa pozornosť i všetok voľný čas koncentruje inam. 
To je aj môj prípad - času na tvorenie skoro niet, pretože sa všetko sústredí na budovanie nového (väčšieho) rodinného hniezda.
Ako dôkaz nášho snaženia vkladám fotku "našej rezidencie" v štádiu dokončovania (prosím vziať do úvahy, že okolie je ešte stavenisko...). Už sa neviem dočkať, kedy sa nasťahujeme a konečne sa pustím do zveľaďovania v ženskom ponímaní, t.j. zariaďovania tými krásnymi drobnosťami, ktoré už v našom súčasnom bytíku nemám ani kam dávať, keďže moja "zbierka" sa rozširuje v duchu hesla "TO UŽ BUDE DO NOVÉHO DOMU" :-)
Potom však bude radosť fotiť a prispievať na blog.

SUSHI

Veľmi milo ma prekvapili a zároveň potešili všetky Vaše komentáre - úprimne za ne ďakujem :-)


Keďže som našla otázky týkajúce sa sushi - veľmi jednoducho sem uvediem základné odpovede:
SUSHI som prvýkrát ochutnala, keď bol náš drobček prvý krát na akcii "Noc v škôlke" a my s manželom sme zrazu nevedeli, čo s toľkým voľným časom bez dieťaťa. Nahovorila som ho, aby sme išli na ochutnávku sushi do sushi-baru v našom meste.
Mali sme šťastie, že tam nebolo plno a čašníčka sa nám venovala s patričnou dávkou inštrukcií, tak sme mohli smelo všetko ochutnať a zistiť, že toto jedlo veru môžeme.... :o)

Keďže chuť na sushi nestíha za stavom rodinného rozpočtu, odhodlala som sa (ako správna slovenská gazdinka), že skúsim "HOMEMADE" verziu - veď nič nie je nemožné.
Nutné boli len počiatočné náklady na suroviny - bambusovú podložku, riasy, ocot, ktoré vydržia na viackrát, ryžu som použila normálnu guľatozrnú a už to chcelo len čerstvé suroviny a najmä - RECEPT.
Tu som použila google-metódu a našla som skvelý postup, ktorý je jednoduchý a v praxi skvelo funguje - uvediem len link na jeden skvelý blog s obrázkovým postupom (dúfam, že autorka blogu pochopí, že z mojej strany je to prejav vďaky a obdivu):
http://anetagoesyummi.blogspot.com/2010/04/sushi-susi-volajte-to-ako-chcete.html

Ešte dodám, že pre 2 ľudí stačí urobiť 1/3 dávku. Ja som prvý krát išla presne podľa receptu a sushi sme potom jedli 3 dni....xixi.

VEĽA ZDARU A DOBRÚ CHUŤ!

Keď sú obyčajné dni neobyčajné...

Dnešok som si vychutnala - samozrejme, že víkend sa neobíde bez bežných povinností, ale dnes som si naordinovala aj oddych a pre tento účel som sa už ráno náležite vybavila - kúpila som si časopis, aké zvyčajne v obchode len prelistujem, teraz som skonštatovala, že som bola celý týždeň dobrá a poslušná a preto si zaslúžim niečo pre radosť - radosť sa vskutku dostavila. Najmä popoludní, keď som sa pri káve pustila do štúdia obsahu - toľko nádhery pohromade som už dávno nevidela. Kto má rád všetko staré, renovované a jednoducho "nemoderné", ten ma iste pochopí:

Potom po asi 3- hodinových pretekoch v žehlení (to už je v podstate maratón, že?) som pripravila ešte naše domáce SUSHI, ako skvelú bodku za vydareným dňom. Síce sushi bolo ochudobnené o lososa, ktorého stav a požívateľnosť sa po vybalení nepozdával, tak som ho neriskla (občas pri kúpe potravín kupujeme v podstate mačku vo vreci, ako sa mi už neraz stalo), ale moja improvizácia všetko napravila a sushi nás naozaj v pozitívnom duchu "zabilo".

Ako si rozjasniť deň...

Dnes asi nikto počasie nechválil - miestami pršalo, miestami snežilo a k tomu šedivá obloha kradla posledné zvyšky ľudskej energie.
Ráno som sa posilnená výdatným spánkom vybrala doplniť svoje zásoby galantérie s jasným cieľom - dnes musím opäť po dlhšej prestávke tvoriť. Pred týždňom môj drobec zápasil s črevnou virózou, ktorá tento týždeň chytila aj mňa, takže počas minulých dní som musela všetky plány odložiť. Dnes však bol nový deň a tým aj nová šanca na začiatok - pustila som sa teda do šitia veľkého vankúša na váľanie pre môjho synčeka.
Keďže som stihla ušiť len vnútornú časť a ešte musím objednať guličky na výplň, výsledok môjho snaženia nafotím až po dokončení tohto veľdiela :-)
Dopoludnia, keď som už bola v meste, kúpila som si (SAMA SEBE SI) nádherné tulipány, ktoré hneď po prinesení domov a naaranžovaní do GG krčaha okamžite rozžiarili celú izbu a rozjasnili aj tváre mojich chlapcov. Aká nádhera v takomto šedivom počasí a aký prílev energie!

KRÁSNY VÍKEND - S ÚSMEVOM!

:o))

Tak toto mi od dnešného dňa hovorí "pani".... v piatok som bola na nákupe a pri nahliadnutí do môjho obľúbeného obchodíka u Barborky som videla LIFE-donášku škatúľ s novou kolekciou GREENGATE. Nedočkavá a s informáciou, že musím vydržať do pondelka, kým to vybalia a ocenia, som odkráčala s dlhým nosom domov.
Aká radosť, keď som už v sobotu večer našla na nete fotky vybalenej kolekcie GG a tak som dnes s ešte väčšou radosťou odložila žehlenie na dobu neskorú a bežala vidieť tú krásu na vlastné oči.
Kto by si myslel, že sa vydržím len dívať, ten ma dobre nepozná - takže to netrvalo dlho a stala som sa hrdou majiteľkou pár nových kúskov - a bola to radosť veliká - preveliká.

KEĎ HO MILUJEŠ, NIE JE ČO RIEŠIŤ !!!

A ešte chutný záver víkendu!

Dnes som sa nakoniec rozhodla oddychovať trochu aktívnejšie, než som pôvodne plánovala - dôvod bol jednoduchý a nie čisto nesebecký - mala som "mlsnú chvíľku" :-)))

Tak som nakoniec okrem obeda kraľovala v kuchyni a aspoň som zužitkovala všetky zásoby starého pečiva, ktoré sa u nás cez víkend nahromadili. Pre drobca som upiekla žemľovku (a nie z rožkov, ale naozaj zo žemlí...xixi) a z rožkov som vytvorila chutný pokrm k večernej televízii a aspoň som prevetrala Greengate muffinkové košíčky.

A tak vznikli slané muffinky alias "čo dom dal" a tu je rýchly receptík
(iste pre mnohé kuchárky nič nové pod slnkom):

SLANÉ MUFFINKY

Ingrediencie:

staré rožky, šunka, tvrdý syr, cibuľa, mlieko,

2 vajcia, 2 strúčiky cesnaku, petržlenová vňať,

olej, soľ

Postup:

veľmi jednoduchý - nakrájané rožky namočíme v mlieku

(nesmú sa však rozmočiť), medzitým si na oleji speníme cibuľu

a pridáme šunku nakrájanú na malé kocky, dáme vychladnúť.

Do rožkovej zmesi vmiešame šunkovú zmes, pridáme nahrubo

nastrúhaný syr, 2 celé vajcia, petržlenovú vňať, pretlačený cesnak a soľ.

Kôpky vkladáme do košíčkov a do muffinkovej formy,

aby pekne držali tvar.

Pečieme vo vyhriatej rúre pri cca 175 stupňoch

do ružova a chrumkava.

Množstvá ingrediencií závisia od stavu zásob vo Vašej kuchyni,

ja som použila 6 rožkov a cca 15 dkg šunky

a rovnako syra a vyšlo mi 17 muffiniek.

DOBRÚ CHUŤ !

(my už máme... a so šampanským je to žúúúúúúúžo :-))

KRÁSNY DNÍK PRAJEM...

Dnes nechcem nikoho nudiť dlhým textom, naordinovala som si deň taký "pohodičkový" a okrem obeda a iných nutných domácich prác sa snažím venovať sladkému ničnerobeniu (jasné, že to na 100% nikdy nejde :-))
Užite si aj Vy každú minútku, ktorá sa nám k oddychu ponúka.

KRÁSNY DNÍK!

Oslava č. 2

Tak a oslavy máme za sebou, som veľmi spokojná, ako sa vydarili a že naša rodina opäť strávila spolu nádherné chvíle...
Torta síce nebola dokonalá (a natrápila som sa aj so "zadaním od mojej ratolesti - Kuky a Lego spolu), ale okrem sviečky nakoniec svietili aj očká malého oslávenca a to bolo to najdôležitejšie.